Radšej koberec ako život!

Autor: Lucia Hrabovcová | 6.2.2013 o 22:41 | (upravené 16.2.2013 o 23:00) Karma článku: 11,24 | Prečítané:  1934x

Toto leto som v zašitom kníhkupectve s cudzojazyčnou literatúrou natrafila na slovník nových anglických slov. Celkom náhodou som našla jedno, ktoré ma prekvapilo viac ako iné. Slovník bol výkladový a pri danom hesle stálo približne toto (po našom): „keď sa pár rozhodne zadovážiť si domáce zviera namiesto dieťaťa – z osobných, ekonomických alebo iných dôvodov“. Slovo si už nepamätám a neviem sa k nemu dopátrať,  no odvtedy mi to neprestalo vŕtať v hlave. Bola som šokovaná tým, že tento trend sa stal fenoménom a dostal vlastné slovo vo svetovom jazyku. O niekoľko mesiacov neskôr ma na jednom americkom portáli zaujal článok s touto témou. Jeden z komentujúcich napísal: „Radšej si nechám zničiť koberec, ako celý život.“ To nemôžete myslieť vážne.

Všetci už dobre poznáme donekonečna omieľané štatistiky a prognózy o vymieraní západnej civilizácie. Vôbec to nechcem zľahčovať, veď čísla sú naozaj alarmujúce a trend zatiaľ nenaznačuje, že by malo dôjsť k zlepšeniu. Nechcem to ani opakovať. Otvára sa tu mnoho tém, o ktorých diskutuje spoločnosť rozdelená najmä na dve veľké časti: na jednej strane stoja tradicionalisti, ktorí naliehavo volajú po zachovávaní hodnôt, na strane druhej hibernujú vyznávači postmoderny s heslami o slobode a práve na rozhodovanie sa o svojom vlastnom živote.

Slovo hibernujú som použila zámerne (hoci takmer explicitne vyjadruje moju citovú zaujatosť voči liberalizmu) a to hneď z dvoch príčin. Po prvé, druhá zo spomínaných skupín sa nemusí až tak snažiť niekoho prekričať, pretože je v značnej väčšine, za čo napokon hovorí situácia sama. Po druhé, postoje tejto väčšiny napríklad aj v tejto konkrétnej otázke znamená prakticky robiť si čo chcem, kedy chcem a s kým chcem a nerobiť na čo sa necítim. V dôsledkoch to znamená, že človek hľadí v zásade iba na svoje blaho. Nič proti tomu, avšak človek sťažka sám vie, čo je pre neho naozajstným dobrom. Často to znamená nerobiť nič čo by ma muselo stáť zmenu a žiť tak, aby som sa v každej chvíli dobre cítil. A tak, nekritickým nasledovaním svojich vlastných pohnútok, vystavujeme riziku deštrukcie celý národ a celú Európu, ako potvrdzujú už vyššie spomínané štatistiky.

Ostať sám sebou

Teraz budem konkrétnejšia. V tejto veci zastávam názor, že rozhodnutie manželov nemať deti je rozhodnutím proti povahe manželstva. Ale zadovážiť si psa alebo pštrosa namiesto dieťaťa, to celú vec posúva ešte trochu ďalej. Veterinárka, ktorá písala ten americký článok hovorila o tom, aké je hrozné, že ľudia, ktorí sa takto rozhodnú, sú obvinení zo sebectva. Možno je to naozaj prvoplánové. Aj túžba po deťoch je niekedy sebecká. Ja by som šla hlbšie a poviem, že toto už nie je sebectvo, ale nefalšovaná lenivosť najsilnejšieho kalibru. Už počujem tie námietky: „Ale veď tí ľudia nechcú deti, lebo tvrdo a radi pracujú!“ Alebo: „Starať sa o štyri mačky tiež nie je jednoduchá vec!“ Myslím, že sa dostávame ku koreňu. Ľudia totiž nie sú leniví vydávať energiu, ale meniť sa. A vystaviť sa riziku, že to bude navždy.

Nemám pochybnosti o tom, že domáce zvieratko vyžaduje veľa pozornosti, starostlivosti a často aj peňazí. Požiadavky na zmenu vášho životného štýlu tu však v porovnaní s vychovávaním dieťaťa výrazne absentujú. Byť rodičom znamená vychovávať človeka. Myslím si, že každý samostatne zmýšľajúci človek vníma morálny imperatív vyplývajúci z tohto statusu aj bez toho, aby som tu menovala konkrétnosti. Mačka dokáže napĺňať emocionálne potreby človeka do takej miery, do akej si sám človek určí. Ak sa rozhodne, že mu nahradí dieťa, nahradí mu dieťa- bude tu starostlivosť, fyzický kontakt, potešenie, ale, čo je skvelé, nemá na vás nároky. Skutočné dieťa však vyžaduje zmenu. Potrebuje dospelého rodiča. Potrebuje zodpovedného rodiča. Nový človek potrebuje dobrý príklad človeka. „Nie som ten typ, aby som sa stala matkou,“ môže znieť námietka. V skutočnosti je to veľmi priehľadná výhovorka. Môžete rovno povedať: „Nechce sa mi meniť svoj život tak, aby som bola dobrou matkou, lebo tuším, čo to znamená. Radšej sa budem maznať s pitbullom, ktorý chce len granule.“

Ostať nezávislý

„Deti sú záväzok,“ počujem z mnohých strán ako varovanie. Najradšej by som odpovedala, že to je predsa vynikajúce, ale so všeobecne narastajúcou nedôverou k manželstvu ako takému musím voliť slová opatrnejšie. Ja sama mám rozvedených rodičov a preto rozumiem tomu, o čom píšem. Mám za to, že ak sa človek bojí záväzku s tým druhým, tak je to preto, že o ňom pochybuje.

Ľudia nevstupujú do manželstva jednoducho preto, že sa boja spoločného záväzku a boja sa preto, že sa v skutočnosti nemilujú. Slúžia si ako nástroje na všetko možné cez emocionálne po fyzické potreby. Naopak, ak si je človek istý, že s druhým chce tvoriť jednotu, manželstvo je samozrejmosťou (jediná obava, ktorú mám, je, aby som ja bola dobrou manželkou) a dieťa je nie len prijateľným, ale priam vytúženým „následkom“ spoločného života. Neverím, že dvaja skutočne sa milujúci ľudia si povedia, že by chceli radšej perzského kocúra. Je to veľmi jednoduché – láska je totiž tvorivá. A dvaja čo sa milujú chcú mať spoločné čo najviac. A to silné, jednota, ktorá sa nedá opísať  sa dokáže zrodiť ako nový život. To je ten zázrak, v ktorý sme prestali veriť. Prestali sme veriť na lásku, hoci o nej spievame pesničky, pozeráme seriály, túžime po nej a píšeme na facebook srdcervúce statusy. Preto ľuďom, ktorí sa spoločne rozhodli, že nechcú dieťa ale psa, odkazujem: Rozíďte sa. Nemáte sa radi. To zviera je len pekný klam.

Obava, že dieťa nám zničí život, je obavou, ktorá hovorí za všetko. Hovorí o tom, že naše morálne hodnoty sú nepoužiteľné pre jeho dobrú výchovu. Museli by sme ich meniť. To radšej ostaneme pri obave a vyhovoríme sa na ňu. Radšej si teda nechám ožuť koberec. Ja a môj drahý sa budeme cítiť, že máme niečo spoločné, ale nie príliš.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?